Zdravé, komfortné, úsporné


Zdravé bývanie bez kompromisov

Predstava o našom komfortnom bývaní je odlišná v porovnaní s minulosťou. Naše nároky na pohodlie a energetickú účinnosť sa vzhľadom na ceny energií neustále zvyšujú. Moderné domy musia spĺňať viaceré požiadavky. Stále prísnejšie normy určujú technické parametre použitých materiálov a celkovej koncepcie stavby. Dnešné obydlia sú úspornejšie než tie v minulosti, ale sú zdravšie?

Projekty rodinných domov navrhujú kvalitné obvodové plášte a okná s výbornými izolačnými vlastnosťami, ktoré sú zárukou nepriepustnosti domu. V takýchto domoch sa stáva častejšie vetranie nevyhnutným. Pri nedostatočnom vetraní sa zvyšuje koncentrácia CO2, ktorá spôsobuje častú únavu, bolesti hlavy, poruchy spánku.

Okrem kysličníka uhličitého vzduch v našich domovoch často obsahuje znečisťujúce látky, akými sú plyn radónu (zo zeme) alebo formaldehyd uvoľňujúci sa z nábytku a z náterov. Nedostatočné vetranie a vysoká koncentrácia vlhkosti majú za následok výskyt plesní. Varením sa taktiež produkuje vlhkosť a často i nepríjemné pachy.

Komfortné prostredie po celý rok

Otváranie okien nie je vždy riešením, pretože okrem obrovského plytvania energiou sa vytvára nie veľmi príjemné prostredie (chladné zimné dni alebo noci odradia takmer každého od pravidelného vetrania každé 2-3 hodiny po dobu aspoň 8 minút). Okrem zimomriavok otváranie okien má za následok plytvanie drahocennej energie a je v rozpore s našou snahou dosiahnuť čo najnižšie náklady na vykurovanie.

Otváraním okien sa dostávajú do nášho obydlia peľ, výtrusy húb, hmyz alebo iné znečisťujúce látky, napríklad smog z automobilovej dopravy alebo z vykurovania nevhodnými palivami. 

Úsporné nielen novostavby

V klimatických podmienkach strednej Európy je vykurovacie obdobie najmenej päť mesiacov, v chladnejších oblastiach s horskými podmienkami často až osem mesitepelne_straty_budov_vetranim_brinkacov. Po rekonštrukcii budov je možné dosiahnuť výrazné zníženie nákladov na vykurovanie.

Množstvo potrebnej energie na vykurovanie objektu závisí od tepelných strát. Tepelné straty predstavujú únik tepla stavebnými konštrukciami, ako vonkajšími obvodovými stenami alebo štrbinami medzi dverami, oknami, strechou a podlahou a v neposlednom rade tepelné straty vetraním. 

Stavebné postupy v minulosti neboli sofistikované ako tie dnešné. V konštrukciách sa nachádzali netesnosti. Netesnosti predstavovali značné straty energie a zároveň slúžili na prirodzenú výmenu vzduchu v objektoch. Výsledkom bolo zriedkavejšie vetranie otváraním okien v porovnaní s potrebou dnešných stavieb.

Príkladom je objav plesní v domoch po komplexnej rekonštrukcii, kde bola zmenená skladba konštrukcií ale návyky užívateľov sa nezmenili. V takýchto domoch je nutné častejšie vetranie než doposiaľ. Ideálny spôsob výmeny vydýchaného a vlhkého vzduchu z objektu je rekuperácia vzduchu. Riadené vetranie s rekuperáciou tepla má tak svoje opodstatnenie i pre rekonštruované stavby.

V súčastnosti sú konštrukcie budov energeticky hospodárnejšie ako v minulosti. Týka sa to najmä stavebných materiálov a ich vrstvením, vďaka ktorým je možné dosiahnuť veľmi nízke tepelné straty. Moderné domy musia spĺňať nízkoenergetický štandard. Najúspornejšiu kategóriu predstavujú pasívne domy s minimálnymi nárokmi na dodávku energií.

Bez moderných technológií, ako sú nútené vetranie s rekuperáciou tepla z odpadového vzduchu, solárne kolektory na ohrev vody, fotovoltaické panely či tepelné čerpadlá a vhodná kombinácia systémov, by bola predstava o  stavbách s minimálnou spotrebou energií nereálna.